#32 Mário Drgoňa: Nie som si úplne istý, či dostaneme kultúru do stavu pred tzv. ministerkou kultúry Šimkovičovou, pretože sa obávam, že tie škody budú príliš veľké. Nádej však naozaj vidím vo všetkých ľuďoch, ktorí sú v kultúrnom sektore, najmä v nezriaďovanej scéne a v regiónoch. Tí sú veľmi silní.

S lektorom dramaturgie činohry Slovenského národného divadla, Máriom Drgoňom, o Slovensko-Rakúskom pohraničí a jeho rozporuplnej energii, o meditačnej sile inscenácie U řeky a o tom, ako sa úplne nezblázniť z ideologického pretlaku v slovenskej kultúre.

Na tohtoročnom DSB môžu diváci zhliadnúť inscenáciu U řeky, na ktorej ste sa dramaturgicky podieľali. Aká téma vyvstávajúca z inscenácie je pre vás najdôležitejšia?

Najdôležitejšia sa mi zdá byť queerness. Je to komplexné pole. Zahŕňa mnoho tém, ktoré sú pre Slovensko dôležité, obzvlášť v kontexte teroristického útoku, ktorý sa v roku 2022 odohral na Zámockej ulici… Queerness alebo tzv. inakosť je veľmi dôležitá téma, ktorú by sme mali oveľa viac prinášať do diskurzu naratívov, aké budujú slovenské divadlá. Queer-orientovaných inscenácií máme v slovenskom divadle pramálo. Akousi prvou lastovičkou bola inscenácia Sme v pohode v réžii Daniely Špinar, čo považujem na pomery slovenského divadelníctva za dramaturgicky nesmierne priekopnícky počin. Samozrejme, je tu veľmi dôležité nezriaďované divadlo Nomantinels, ktoré sa programovo venuje queer ľuďom a queer témam, ale v zriaďovanej kultúre sú príbehy ľudí, ktorí sú iní než bežná cis-hetero norma, fakticky neprítomné. Tém je v inscenácii viacero: nútené odlúčenie od domova, sebadefinícia, krajná pravica – ale ako najdôležitejšiu vnímam lásku a vzťah, ktorého vzniku a vývinu sme svedkami.

Inscenácia sa uvádzala primárne vo Viedni a v Bratislave. Zaujímalo by ma, či divácka recepcia bola rozdielna závisiac od štátu?

Žiaľ, v Bratislave sme inscenáciu uviedli len dva razy, hoci je koprodukciou, bola stabilnou súčasťou repertoáru Schauspielhaus Wien, primárne sa hrala tam. Aby som odpovedal – na konci dňa som nemal pocit, že divácke prijatie by sa až tak líšilo. Respektíve by sa to dalo na sto percent vyhodnotiť až v prípade, ak by sme odohrali rovnaký počet predstavení v oboch mestách. Ale v Bratislave inscenácia zaznamenala veľký úspech. Ľudia ju prijali, našla si svoju divácku komunitu, ktorá podľa mňa mala potenciál byť širšia než na dve reprízy. Mazlum Nergiz, autor dramatického textu Am Fluss/Pri rieke a člen umeleckého vedenia Schauspielhaus Wien si však všimol jedno negatívum. Pre niektorých divákov a diváčky bolo ťažké prijať slovenský jazyk, budili dojem, že ich obťažuje čítanie titulkov. Pritom práve to, že slovenský jazyk znel na viedenskom javisku azda po prvý raz vnímam ako veľmi silné a dôležité politické gesto. A zároveň zvyknem vtipkovať, že týmto spôsobom nenápadne kolonizujeme Viedeň.

Vnímate zmenu prostredia mimo povodia Dunaja? Prichádzate do Brna, to nemá svoju veľkú rieku, len dve malé. Myslíte, že toto vymanenie sa toku prinesie novú inšpiráciu, nejak ovplyvní energiu inscenácie?

Dúfam, že v pozitívnom zmysle slova áno. Žiaľ, tieto brnianske uvedenia neuvidím, čo ma mrzí, keďže sú to posledné dve predstavenia vôbec. Treba však povedať, že s inscenáciou som sa vnútorne rozlúčil už počas posledného viedenského uvedenia v apríli, kedy sme si s celým tímom dávali finálne zbohom. To, že ju bude môcť vidieť ďalšie diváctvo je však veľmi príjemný bonus. Som veľmi zvedavý, aká bude recepcia a dúfam, že sa ku mne dostanú nejaké reflexie. Výsledný inscenačný tvar však určite ovplyvní minimálne priestor. Ten vo Viedenskom divadle je veľmi špecifický v tom, že ide o bývalé kino, ktoré počas obdobia úpadku dokonca fungovalo ako porno-kino. V tom je zaujímavá tematická, atmosférická nadväznosť na inscenáciu, zamysliac sa nad motívmi pozorovania, voyerizmu a pod. V mnohom iné bolo následne uvedenie v štúdiu Činohry SND. To si viedenské kolegyne a kolegovia pochvaľovali, boli radi za dobrú akustiku a výsostne divadelný charakter priestoru. Městské divadlo Brno je rozložitejšie a väčšie, bude možno potrebné použiť aj mikroporty. Takže isté zmeny nastanú určite. Ale inak verím, že ne/prítomnosť rieky výsledok výrazne neovplyvňuje. Teda aspoň dúfam, že absentujúci Dunaj súboru nevezme vietor z plachiet.