#20 Magnetizující Deb Pugh vystoupila v Divadle Husa na Provázku
Tajemná figura oděná v černém kalhotovém kostýmu vstupuje na scénu za nehezkých animalistických zvuků evokujících hadí syčení. Po sejmutí černých brýlí chránících před smrtícím pohledem se bytost představuje jako Medúza. Tím začíná vzrušující jízda po alternativní antické historii, kterou Gorgona pozorovala z Athénina štítu svýma mocnýma, věčně otevřenýma očima. Jako uhrančivé spojení teatrálnosti antiky a expresivního britského činoherního herectví viděla inscenaci Krásné zlé věci britského souboru Ad Infinitum recenzentka Lea Valentová.
Hlasom jej odťatej hlavy sú prerozprávané príbehy troch opomínaných ženských mytologických postáv – amazonskej bojovníčky Penthesiley, takmer porážajúcej zdanlivo neporaziteľného Achilla, bohom poézie zakliatej vedmy Kassandry, odsúdenej k večnému nevypočutiu, a Klytaimnéstry ako archetypu démonizovanej manželky. V tomto svete však neexistujú iba ako kontext svojich maskulínnych proťajškov, nie sú definované ich činmi, mužské mená v tomto momente jednoducho nedostávajú váhu. Ich výpočet v súvislosti s Trójskou vojnou trefne vyznieva skôr ako zoznam akčných figúrok, ktorých jedinou úlohou je boj. Ženské postavy sú naopak zbavené plochosti, nadobúdajúc validitu i ak sa ich boh Zeus nerozhodne oplodniť ako býk či zlatý dážď. Nepochybne sa stávajú plastickejšími, vyznievajúc ľudsky, avšak hlbšiu psychologizáciu s ohľadom na zvolený formát i dĺžku trvania predstavenia očakávať nemožno. Charakteristika zostáva povrchová, zohľadňujúc skôr horizontálnu rovinu ich príbehov. Napriek tomu však nepôsobia redukovane, nakoľko je pri stelesňovaní každej z nich využívaný odlišný pohybový i hlasový register. Svojimi osudmi nadobúdajú akýsi emblematický rozmer reflektujúci pozíciu ženy i v dnešnej dobe.
